• Titulná stránka • O klube • Slovenský Klub Fotografov Prírody Slovenský Klub Fotografov Prírody Slovenský Klub Fotografov Prírody pri SPZ, bol založený v roku 2005. Dňa 29.1.2005 sa v priestoroch Lesného závodu Topoľčianky uskutočnila prvá členská schôdza, kde bol za predsedu klubu jednohlasne zvolený Ing. Miroslav Zumrík ( dnes už žiaľbohu nie je medzi nami, česť jeho pamiatke ). Taktiež bol zvolený prvý podpredseda, druhý podpredseda, pokladník, admin klubovej web stránky www.wildlifephoto.sk a päť členov publikačnej rady. Som rád, že som aj ja mal tú česť byť jedným z 29 zakladajúcich členov klubu, no prvotnú myšlienku založenia klubu priniesol už spomínaný Ing. Miroslav Zumrík, Ing. Jozef Herz PhD, Jozef Šabo, Juraj Ksiažek a Jozef Ferenec. (vopred sa ospravedlňujem ak som niekoho zabudol ). Poslaním Slovenského Klubu Fotografov Prírody je zvyšovať spoločenskú a umeleckú úroveň fotografie prírody na Slovensku, podporovať a popularizovať ochranu prírody na Slovensku. Taktiež sa členovia klubu, alebo klub ako celok podieľajú na odbornej a spoločenskej pomoci pri plnení úloh SPZ pri ochrane prírody ( SRZ, ŠOP SR ) a pri organizovaní a zabezpečovaní kultúrnych aktivít prostredníctvom fotografií prírody. No najpodstatnejšie na našom klube je priateľstvo, ktoré spája ľudí z rôznych kútov Slovenska a nie len Slovenska( spolupráca medzi klubmi z Čiech, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Poľska atď., pod hlavičkou IFWP – medzinárodnej federácie fotografov prírody, ktorá takéto kluby zastrešuje. ) Členovia klubu sú rôznych vekových skupín, povolaním od lekára, prírodovedca cez riaditeľov rôznych spoločností, zamestnancov štátnej sféry až po živnostníkov, pracovníkov zamestnaných v závodoch, príp. obchodných reťazcoch. No všetci majú jedno spoločné – vzťah k prírode a fotografovaniu, a to nás spája. Každoročne sa začiatkom roka koná výročná členská schôdza klubu, na ktorej sa zhodnotí hospodárenie klubu za predchádzajúci rok, spomenú spoločenské aktivity klubu, vyhodnotia sa rôzne klubové súťaže a v diskusií sa predostrú návrhy na činnosť klubu v nasledujúcom roku. Po oficiálnej časti, nasleduje voľná diskusia, ktorá trvá často do neskorých nočných hodín. Reč je o fototechnike, výbave, o tom čo sa komu podarilo nafotiť atď. ... Slovenský klub fotografov prírody nie je len o tom, že združuje ľudí zanietených do wildlifefotografie, ale predovšetkým je o kamarátstve. Mnoho z nás si tu našlo veľa kamarátov, s ktorými sa často krát počas roka stretávame. Spolu vyrážame na fotolovy, vymieňame si názory a z času na čas si, len tak pokecáme pri pive alebo káve. Toľko môj názor na Slovenský Klub Fotografov Prírody a moje členstvo v ňom. Marián Jamrich člen SKFP

• Titulná stránka • O klube • Vedenie klubu & Publikačná rada Vedenie klubu & Publikačná rada Vedenie klubu pracuje v zložení : Predseda : Peter Fodor 1.Podpredseda : Ing. Ján Slovák 2.Podpredseda : Jozef IVAN Člen výboru : Mudr. Marián Zelina Člen výboru : Ivan Godál Publikačná rada pracuje v zložení : Bc. Roman Kollár MUDr. Ivan Kochan RNDr. Stanislav Harvančík Jozef Šelinga Michal Babnič

• Titulná stránka • O klube • Stanovy klubu Stanovy klubu § 1 Názov a poslanie 1. Slovenský klub fotografov prírody pri SPZ (ďalej SKFP) je záujmovým klubom členov, ktorí sa rozhodli pre činnosť ktorá je poslaním klubu. 2. SKFP je v zmysle § 10 písm. c, organizačnou jednotkou SPZ, ktorá v zmysle § 1 ods. 5 má vlastnú právnu subjektivitu a koná vo svojom mene. 3. Poslaním SKFP je: a) zvýšenie spoločenskej, etickej a umeleckej úrovne fotografie prírody na Slovensku pri dodržiavaní cieľov ochrany prírody a životného prostredia b) podpora a popularizácia ochrany prírody Slovenska c) odborná a spoločenská pomoc pri plnení úloh SPZ pri ochrane prírody ( SRZ, ŠOP SR) d) organizovanie a zabezpečovanie kultúrnych aktivít prostredníctvom fotografie prírody. e) vytváranie podmienok na spoluprácu medzi fotografmi prírody na Slovensku f) vytváranie a udržiavanie vzťahov so zahraničím v oblasti fotografie prírody § 2 Pôsobnosť a sídlo SKFP má pôsobnosť na území Slovenskej republiky. Jeho sídlom je Bratislava. (Ústredie SPZ, Štefanikova 10, 811 05) § 3 Členstvo v SKFP 1. Členom SKFP môže byť: a) občan SR, ktorý dovŕšil vek 15 rokov b) cudzinci s trvalým pobytom na Slovensku c) cudzinec, ktorému bolo udelené čestné členstvo 2. Členov SKFP prijíma na základe žiadosti zaslanej emailom na clenstvo@wildlifephoto.sk členská schôdza SKFP. Podmienkou prijatia je zaplatenie členského príspevku, ktorého výšku určí členská schôdza SKFP. V prípade zániku nevzniká nárok na vrátenie členského príspevku zaplateného za bežný rok. 3. Nový člen môže byť prijatý výlučne na riadnej členskej schôdzi. Podmienky členstva v 1. roku (čakateľ): a) osobná účasť na prijímacom konaní na členskej schôdzi b) stručné slovné predstavenie sa pred klubom c) prezentácia - predloženie členskej schôdzi (najlepšie digitálnou formou, ale môžu byť aj zväčšeniny min. formátu A5) 20 ks fotografií (dôvodom pre neprijatie môže byť fotografia odporujúca etickým normám, uvedených v etickom kódexe, zobrazujúca objekt v zjavne inom prostredí, než je jeho prirodzené, fotografia, na ktorej po jej zhotovení boli vykonané viditeľné úpravy, ktoré sa rátajú za manipuláciu fotografie). d) zaplatenie členského príspevku e) povinná osobná účasť na výročnej členskej schôdzi v ďalšom roku, kde sa rozhodne o jeho prijatí za riadneho člena SKFP 4. Nový člen – čakateľ - má rovnaké práva, ako riadny člen, s výnimkou nižšie uvedených. V prvom roku svojho pôsobenia nemá právo: a) hlasovať vo veciach týkajúcich sa organizačného poriadku, fungovania a stanov klubu b) voliť funkcionárov ani byť volený za funkcionára klubu c) zúčastniť sa súťaže IFWP ani kongresu IFWP 5. Od čakateľov sa v prvom roku očakáva: a) primeraná aktivita v klube, zúčastňovanie sa diania na webovej stránke b) prijatie stanov klubu a etického kódexu klubu § 4 Zánik členstva Členstvo v SKFP zaniká: 1. vystúpením člena na základe písomnej žiadosti 2. pasívnosťou člena (nepredloženie prác na klubové súťaže) 3. neuhradením členského príspevku v stanovenej lehote 4. na základe rozhodnutia členskej schôdze alebo dozornej rady (v prípade urýchleného vylúčenia kvôli závažnému porušeniu stanov klubu) na návrh Rady SKFP pre porušenie organizačného poriadku, alebo hrubého narušenie dobrého mena klubu 5. rozhodnutím a odňatím čestného členstva v SKFP 6. smrťou člena. § 5 Organizácia SKFP 1.Orgánmi SKFP sú: a) členská schôdza b) rada klubu - 5 členov, vypracovanie ročného plánu, vypracovanie ročného finančného plánu, medzi 2 členskými schôdzami riadenie klubu, vypracovanie stanov klubu, dohliadanie na ich dodržiavanie. Má právo na vykonávanie rozhodnutí, ktoré nepatria pod výlučnú právomoc členskej schôdze. O svojej činnosti musí referovať na členskej schôdzi, zároveň rada je zodpovedná členskej schôdzi. Je uznesenia schopná v prítomnosti aspoň 3 členov rady. Z každého zasadnutia rady sa spisuje zápisnica. c) publikačná rada 2. Členská schôdza SKFP je najvyšším orgánom SKFP. Schádza sa aspoň raz do roka. Prerokováva veci, ktoré zabezpečujú činnosť a poslanie SKFP. 3.Volí: a) radu SKFP v počte 5 členov na obdobie 5 rokov b) publikačnú radu 4. Rozhoduje o prijatí členov a udeľuje čestné členstvo v SKFP 5. Prijíma, prípadne koriguje stanovy klubu 6. Schvaľuje plány ročného rozpočtu, plány pravidiel fungovania klubu 7. Stanovuje členský príspevok na nasledujúci rok 8. Členská schôdza je schopná uznášať sa, ak sa na rokovaní zúčastní aspoň 20 % členov. Uznesenia sa prijímajú otvorením hlasovaním, pričom rozhodnutie sa prijíma, ak ho schváli nadpolovičná väčšina. Ak sa po opätovnom zvolaní členskej schôdze SKFP nezúčastní uvedený počet členov, je uznášaniaschopná pri každom počte zúčastnených členov, ktorí sa uznášaniaschopnej schôdze zúčastnia. V ostatných veciach, nepatriacich pod kompetenciu členskej schôdze rozhoduje rada SKFP. Termín a miesto konania, ako aj program najbližšej členskej schôdze sa musí oznámiť písomne každému členovi najneskôr 2 týždne pre termínom konania. 9. Člen SKFP sa môže nechať na členskej schôdzi SKFP zastupovať iným členom SKFP len na základe podpísaného písomného poverenia. 10. Rada SKFP sa skladá z: a) predsedu b) 1. podpredsedu c) 2. podpredsedu d) členov rady 11. Štatutárnymi zástupcami SKFP sú predseda a podpredsedovia. 12. Publikačná rada sa skladá z 5 členov 13. Rada SKFP a) spravuje záležitosti, ktoré sú poslaním SKFP a ktoré mu uložila členská SKFP. Aspoň raz do roka zvoláva členskú schôdzu SKFP, a to písomne s uvedením termínu a miesta konania. b) v naliehavých prípadoch, najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže rozhodnúť aj v záležitostiach patriacich do kompetencie členskej schôdze SKFP. Takéto rozhodnutie sa musí predložiť na schválenie najbližšiemu zasadaniu členskej schôdze SKFP, inak stráca platnosť a účinnosť. 14. Publikačná rada hodnotí a vyberá príspevky na súťaže SKFP. § 6 Práva člena klubu Člen klubu má právo: 1. účasť na stretnutí klubu 2. voliť a byť volený do rady klubu a do publikačnej rady 3. používať členstvo v klube pri vystupovaní na verejnosti 4. predkladať návrhy do plánu práce klubu 5. predkladať návrhy na úpravy stanov a organizačného poriadku klubu. § 7 Povinnosti člena klubu Člen klubu je povinný: 1. dodržiavať stanovy a organizačný poriadok klubu 2. uhradiť členský príspevok do 31. 3. na bežný rok 3. zdržať sa konania, ktoré by mohlo poškodiť dobré meno klubu 4. dodržiavať všetky všeobecné pravidlá ochrany prírody 5. zúčastniť sa minimálne na jednej akcii klubu ročne 6. Narábať opatrne s prípadnými dôvernými informáciami klubu § 8 Hospodárenie klubu 1. SKFP hospodári s majetkom, podľa Stanov SPZ a všeobecne záväzných predpisov. Nenesie zodpovednosť za hospodárenie iných organizačných jednotiek SPZ. 2. Majetok SKFP tvoria: a) zápisné, členské a účelové príspevky b) dotácie, subvencie a dary 3. SKFP hospodári samostatne podľa rozpočtu, ktorý schválili jeho orgány. § 9 Organizačný poriadok Práva a povinnosti vyplývajúce z týchto stanov podrobne upravuje Organizačný poriadok SKFP, ktorý schvaľuje členská schôdza SKFP. Uznesenia stanov SKFP a Organizačného poriadku SKFP sú pre všetkých členov SKFP záväzné. §10 Zánik klubu SKFP zaniká: 1. rozhodnutím členskej schôdze na ktorej sa zúčastní minimálne 50 % členov SKFP a nadpolovičná väčšina prítomných členov rozhodne o zániku SKFP 2. uznesením Prezídia SPZ o zrušení rozhodnutia Prezídia SPZ o začlenení klubu do organizačnej štruktúry SPZ 3. rozhodnutím MV SR v zmysle zákona 83/90 Zb. o združovaní občanov. § 11 Stanovy klubu 1. Stanovy SKFP nadobúdajú platnosť dňom prerokovania a schválenia členskou schôdzou. 29. januára 2005 2. Stanovy SKFP nadobúdajú účinnosť dňom uznesenia Prezídia SPZ o začlenení do organizačnej štruktúry SPZ. Prezídium SPZ začlenilo podľa § 5 ods. 3 Stanov SPZ SKFP pri SPZ do organizačnej štruktúry SPZ ako záujmový klub SPZ podľa § 30 Stanov SPZ dňa 15. februára 2005. Doterajšie zmeny v stanovách SKFP: 3. marca 2010

• Titulná stránka • O klube • Etický kódex SKFP Etický kódex SKFP Nasledujúce informácie o etických pravidlách fotografie prírody boli zostavené zo širokého výberu zdrojov a slúžia ako sprievodca pre fotografov a filmárov prírody. Veríme, že nasledovanie týchto odporúčaní podporí harmóniu medzi lokalitou, subjektmi a človekom - fotografom. Každé miesto, rastlina, zviera, či už nad alebo pod vodou, je jedinečná. Kvôli tomu, každý musí neustále praktizovať primeranú individuálnu súdnosť. V dnešných dňoch ako fotografia tak aj filmovanie vďaka rýchlemu technickému rozvoju, dosiahnuteľnosti prostriedkov prežívajú svoj zlatý vek, čo spôsobuje nielen kvalitatívny skok, ale aj nárast počtu ľudí, zaoberajúcich sa týmito činnosťami. Je faktom, že spoznanie prírodných hodnôt je ústavným právom každého občana. K tomuto právu patrí, že ochranárske organizácie musia poskytnúť možnosti na to, aby o týchto prírodných hodnotách mohli byť podľa možností vyhotovené (či už pre vlastný úžitok, alebo verejný prospech) fotografie alebo filmový materiál, samozrejme iba za takých podmienok, ktoré neohrozujú prežitie prírodných hodnôt. Tieto možnosti sú dané zákonom o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. Etický fotograf prírody nie je nepriateľom ochrany prírody. Naopak, je partnerom pri zachovaní ohrozených prírodných hodnôt, len používa iné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa. Mieru rizika pre prírodu neurčuje úroveň použitej techniky, ale ľudský faktor, čiže spôsob, akým je vykonávané získanie záberov. Rušenie – vysvetlenie významu slova je dosť problematické, lebo sú divo žijúce zvieratá, ktoré ohrozuje aj tá najmiernejšia ľudská činnosť a naopak. U fotografovania a filmovania je hranica tam, kde živočích ešte znesie prítomnosť človeka bez škodlivých vplyvov. Toto sa odzrkadľuje v správaní sa, pretože ak napriek rušeniu pokračuje v činnosti, je zrejmé, že rušenie je pod hranicou únosnosti. Ale ak v činnosti prestane a prejavuje náznaky úteku, tak vtedy je už rušenie zrejmé, aj keď vážnejšie následky nebude mať. Pri rušení zohráva dôležitú úlohu aj individuálna citlivosť v rámci druhu. Ohrozenie - sa dá opísať oveľa jednoduchšie. Je to od rušenia omnoho silnejší vplyv, ktorý má vážnejšie následky. Tu už ide o zdravie jednotlivca, často sa do nebezpečia môže dostať jeho život, alebo život jeho potomkov. Medzi základnými pravidlami fotografie prírody je na prvom mieste, že prípravné a snímacie práce sa musia vykonávať s najväčšou opatrnosťou. Musí sa dbať na to, aby činnosť čo najmenej vyrušovala, poškodzovala prírodu a aby nespôsobovala nenávratné škody na prostredí. Mieru týchto dvoch uvedených činností určuje hlavne dokonalé poznanie prírody a jej živých zložiek a miera ignorancie daného fotografa či filmára (a možno aj jeho svedomie). Všeobecné pravidlá správania sa Rešpekt voči prírode V prvom rade – informujte sa čo najviac o fotografovanom zvierati či rastline ešte pred samotným fotením. Predídete tak nechtenému rušeniu či ohrozeniu objektu vášho záujmu a naučíte sa pri tom niečo nové a  užitočné. Sledujte zviera z bezpečnej vzdialenosti pre vás aj pre neho. Rešpektujte jeho potreby. Ak zviera preruší vykonávanú činnosť, potom ste asi veľmi blízko a mali by ste ustúpiť. Nikdy nevynucujte akciu! Buďte trpezlivý! Najvýstižnejšie a najlepšie fotografie vznikajú zachytením prirodzených prejavov živočíchov. Nikdy sa schválne nezdržiavajte medzi rodičom a mláďaťom. Je to neakceptovatelné správanie sa. Nikdy zviera neprenasledujte, nebráňte mu v úteku, nerobte úmyselný hluk za účelom jeho rušenia, vystrašenia, sužovania, trápenia. Je to stresujúce a (hlavne v zimnom období) plytvá sa tak cennou energiou. Zvážte, že môžete byť x-tou osobou, ktorá vyrušuje zviera, ktoré by sa chcelo starať o mladé. Nikdy nekŕmte zvieratá alebo nenechávajte stravu ako návnadu pre zvieratá. Takéto správanie môže zapríčiniť chorobu, alebo dokonca smrť zvieraťa, prípadne vaše zranenie. Nikdy neprenikajte do hniezd, odpočívadiel, brlohov zvierat, pretože môžete zapríčiniť opustenie znášky či mláďat prípadne vás môže zviera zraniť. Nikdy nezasahujte do života zvierat zaneprázdnených rozmnožovaním, hniezdením alebo starajúce sa o svojich potomkov. Naučte sa rozpoznávať varovné signály živočíchov a nikdy nezabúdajte, že tieto tvory nie sú krotké, nezávisle od toho ako poddajné alebo prítulné sa zdajú byť. Neničte ani nepremiestňujte žiadnu rastlinu ani inú formu života (tobôž nie chránené a vzácne druhy) alebo iného prírodného objektu. Oboznámte sa so správaním zvierat a rešpektujte ich, ako aj ekosystémy, v ktorých žijú. Ak budete konať takto, obohatíte sa tým o jedinečné zážitky. Učte sa podobám zvieracieho správania – vedzte, kedy a ako nezasahovať do života zvierat. Používajte vhodné objektívy na fotografovanie divých zvierat – keď zviera prejavuje strach, stres, nervozitu, ustúpte a použite dlhší objektív. Buďte si vedomý fragility ekosystému – ostaňte na cestách, cestičkách a chodníkoch, ktoré sú určené na zmenšenie negatívnych dopadov vašej prítomnosti. Ak neexistujú, obmedzujte rušenie životného prostredia na minime. Pri snímaní niektorých subjektov je potrebné zaviesť malé zmeny v okolitej vegetácii (t.z. odstrániť elementy, ktoré narúšajú kompozíciu). V takýchto prípadoch je potrebné maximálne rešpektovanie miesta a jeho obyvateľov. Všetky zmeny musia byť limitované, ako sa len dá – nevystavovať objekt žiadnemu ublíženiu zo strany predátorov, ľudí alebo počasia. Čím menšie sú vedomosti a skúsenosti fotografa, tým menšie by mali byť zmeny ním spôsobené. Rastliny alebo vetvy by mali byť skôr zviazané ako vytrhávané. Miesto sa musí navrátiť do pôvodnej podoby čím skôr po dokončení fotografických alebo filmárskych prác (pretože vy nemôžete vedieť aký to môže mať dopad na dané miesto) Nikdy nenechať očividné znaky po vašej návšteve. Druhy a javy (napr. rodenie mláďat) náchylné na rušenie alebo ľudský vplyv by sa nemali fotografovať a filmovať, iba ak by to bolo za účelom ich ochrany. V prípade objavenia zatiaľ neznámeho, nechráneného miesta s výskytom zriedkavých druhov nahláste túto okolnosť okamžite nahlásiť vhodným orgánom. Používajte umelé osvetlenie striedmo na filmovanie alebo fotografovanie zvierat, hlavne na makro. S etickým správaním sa fotografa prírody nemožno stotožniť „zberateľstvo trofejí“, ani výlučnú snahu o materiálny zisk. Fotograf prírody si musí byť vedomý rizika svojej činnosti a musí prijať s tým súvisiacu mravnú a právnu zodpovednosť. Fotograf prírody sa v prírode svojou prítomnosťou nesmie dopustiť znečisťovania prostredia. Fotografovanie živočíchov vo voľnej prírode si od fotografa prírody vyžaduje odborné znalosti vysokého stupňa. Fotograf musí mať jasno v etologických svojráznostiach fotografovaného druhu. Zároveň musí brať do úvahy fakt, že aj v rámci jedného druhu sa vyskytujú jedince s odlišnou citlivosťou. Fotografovanie vtákov (s ohľadom na ich citlivosť) treba vykonávať so zvýšenou pozornosťou a zodpovednosťou. Je potrebné si vybrať taký spôsob fotografovania, ktorým sa najmenej vyrušuje. Fotograf prírody musí mať vždy na zreteli princíp postupnosti! A musí vedieť kedy má dosť! Správanie sa voči ostatným Na chránených územiach, ak je to potrebné, informujte správu a manažment o svojej prítomnosti a svojom zámere – pomôžte minimalizovať negatívny dopad. Poučte sa o zákonoch a pravidlách územia – keď sú stanovené minimálne vzdialenosti pre priblíženie sa k zvieratám, dodržujte ich. Ak nie je v blízkosti nikto zo správy, využite vlastnú súdnosť – správajte sa k rastlinám, zvieratám a k miestam, ako keby ste boli hosťom. Prichystajte seba aj svoju výbavu na neočakávané udalosti – vyhnite sa vystavovaniu seba a ostatných zabrániteľným nehodám, nešťastiam, náhodám. Správajte sa k ostatným fotografom zdvorilo – predtým, než sa k nim pripojíte vo fotografovaní, spýtajte sa ich. Ohľaduplne upozornite iných, keď sú zaneprázdnení nevhodnou alebo škodlivou činnosťou – veľa ľudí nevedomky ohrozuje seba aj živočíchy. Oznámte nevhodné správanie kompetentným autoritám – nehádajte sa s tými, ktorý nechcú poslúchnuť. Buďte dobrým vzorom, aj ako fotograf, aj ako občan – vzdelávajte ostatných svojím správaním, rozširujte ich vedomosti. Nikdy nevstupujte na súkromný pozemok bez výslovného povolenia majiteľa. Nasledujte všetky zákony, pravidlá a obmedzenia určujúce používanie ciest a verejných areálov, doma aj v zahraničí. Buďte zdvorilý pri kontakte s inými ľuďmi. Vaše príkladné správanie bude generovať dobrú vôľu kompetentných ako aj iných osôb. Vhodné povolenia sú potrebné na fotografovanie chránených druhov alebo na zhotovenie záberov v chránených územiach. Na lokalitách so zvýšenou ochranou alebo na územiach s iným stupňom ochrany, kde návštevnosť a fotografovanie podliehajú istým usmerneniam, je potrebné zaistiť si povolenia legalizujúce tieto činnosti a rešpektovať dané obmedzenia. Keď sa plánuje fotografická cesta do iných krajín, fotograf by mal získať potrebné informácie o miestnych zákonoch, o obmedzeniach a povinnostiach. Vysoký štandard správania by sa mal aplikovať všade, vrátane miest, kde miestne regulácie týkajúce sa fotografovania prírody nie sú dostatočne striktné alebo vôbec neexistujú. Najdôležitejšie pravidlo by malo byť: „V prvom rade neublíž prírode!“ Fotograf SKFP Má v úcte a dodržiava zákony a zákonné predpisy nariaďujúce ochranu prírody. Svojim správaním ide príkladom aj fotografom pôsobiacim mimo rámec klubu. Jedným z najdôležitejších etických, mravných predpisov fotografie prírody je, aby fotograf : vykonával činnosť v teréne tak, aby svojim počínaním v biotope nespôsobil škodu na prírode nezmenil nepriaznivo životné podmienky rastlín a živočíchov neprivádzal do nepriaznivej pozície jedincov a populácie chránených druhov neovplyvňoval škodlivo životnú činnosť chránených živočíchov Členovia klubu sa usilujú o to, aby prírodu - rastlinnú a živočíšnu ríšu - ukazovali v jej skutočnej podobe, vyhýbajúc sa pritom ich manipulácii a falšovaniu. Od členov klubu sa očakáva, že z možných spôsobov snímania si vyberú vždy ten, ktorý so sebou obnáša najmenej nebezpečenstva pre fotografovaný druh. Na základe tohto odporúčania, bude klub ako celok fotky vzniknuté mimo hniezdiska odborne hodnotiť vyššie, než tzv. fotky z hniezda (kde je na zábere aktívne hniezdo) Činnosť počas fotografovania Fotografovanie a filmovanie chránených druhov rastlín Medzi neskúsenými ochranármi prírody sa nájdu takí, ktorí si myslia, že fotografovanie chránených rastlín je nevinnou činnosťou. Keď ju vykonáva skúsený a etický filmár alebo fotograf, tak je naozaj vo väčšine prípadov malé riziko z pohľadu rastlín. Vo všeobecnosti možno povedať, že práve veľmi vzácne, lokálne sa vyskytujúce jedince druhov sú v najväčšom nebezpečenstve, pretože kvôli vzácnosti ich chce mať zachytených na filme alebo na fotke čo najviac ľudí. Nebezpečenstvo môže byť tým väčšie, čím je zraniteľnejšie stanovište rastliny (rašeliniská, skalné steny, kypré, na eróziu náchylné lokality). V takýchto prípadoch už samotná prítomnosť a pohyb človeka môže spôsobiť nenávratné zmeny na biotope, čo je z ochranárskeho hľadiska neprípustné. Žiadna rarita sa nesmie vytrhnúť alebo vykopať pre štúdiovú fotografiu alebo sa nesmie zvýhodňovať fotogenickejší exemplár toho istého druhu odtrhaním časti tela alebo celej rastliny. Je neakceptovateľné zaviesť akékoľvek zmeny do životného prostredia vzácnych druhov za účelom získania lepšieho snímku. Počas fotografovania chránených druhov sa musí klásť zvláštna pozornosť na neublíženie susedným, menej fotogenickým príslušníkom toho istého alebo iných druhov. Medzi filmármi - nakoľko je natáčanie vo väčšej miere zárobkovou činnosťou- je pomerne menej režisérov, operatérov, ktorí by mali biologické alebo ochranárske základy než medzi fotografmi. Ich všeobecnou charakteristikou je, že neoplývajú dostatočnými poznatkami o lokalite. Prítomnosť odborného sprievodu odôvodňuje aj to, že filmovanie znamená väčšiu ťarchu na stanovište, veď filmový štáb tvorí viac ľudí, narábajú s väčšou aparatúrou, kým fotograf väčšinou pracuje sám – aj tu je ale odborný sprievod obrovskou výhodou. Môže vám dobre poradiť pretože pozná miestne podmienky. Fotografovanie a filmovanie chránených živočíchov Fotografovanie a filmovanie chránených živočíchov väčšinou v sebe skrýva oveľa väčšie riziko, než u rastlín. Prirodzenou príčinou tohto je, že divo žijúce zvieratá v určitej vzdialenosti ľudskú prítomnosť iba ťažko alebo vôbec neznášajú. Z tohto vyplýva, že k tejto činnosti nepostačujú iba technické vedomosti, ale aj také odborné vedomosti, ktoré umožňujú nepozorovateľný pobyt fotografa na stanovišti. Ponad všetko sú na fotografa kladené vysoké etické požiadavky. Fotograf prírody by mal mať vedomosti o subjekte: čím vyššia, komplexnejšia forma života a vzácnejší druh, tým vyššie musia byť vedomosti fotografa. Skúsenosti, citlivý prístup a zdravý úsudok môžu predísť náhodným zásahom, ktoré môžu byť škodlivé pre subjekt. A dostatočné informácie vám môžu pomôcť k lepším snímkom. Používanie správnej výbavy je obzvlášť dôležité. Čím tichšia závierka alebo dlhší objektív sa používa, tým je menšia šanca ublíženia. Bez vhodného vybavenia je lepšie rezignovať než riskovať poškodenie alebo ublíženie. Fotografovanie a filmovanie chránených druhov bezstavovcov Táto činnosť väčšinou nemá rušivý účinok na cieľové živočíchy, pokiaľ sa nezasahuje do ich životnej činnosti. Často sa však v záujme lepšej snímky zviera vyzdvihne z miesta nálezu, a premiestni sa na z pohľadu fotografie výhodnejšie miesto, prípadne sa počas snímania obmedzujú jeho pohybové možnosti (vivárium). Pokiaľ sa po skončení činnosti jedinec dostane späť bez zranenia na miesto nálezu, nemožno proti tejto činnosti namietať. V chránených územiach a s chránenými druhmi je samozrejme činnosť viazaná k povoleniu, hlavne ak živočíchy majú byť obmedzované v činnosti alebo na krátku dobu chytené. Fotografovanie a filmovanie chránených druhov rýb Čistota alebo naopak nečistota našich vôd väčšinou nedovoľuje zachytenie našich druhov rýb v ich prirodzenom prostredí. Pokiaľ sa ale predsa vydajú povolenia na takúto činnosť, treba túto činnosť vykonávať s prihliadaním aj na ostatné subjekty, nielen na cieľovú skupinu rýb. Fotografovanie chránených druhov obojživelníkov a plazov U týchto skupín sa často stretávame s podobnými praktikami, ako pri fotografovaní bezstavovcov, tzn. živočíchy sú v snahe o lepšiu fotografiu premiestnené do umelo vytvorených podmienok. Zraniteľnosť obojživelníkov a plazov je o to väčšia, že sa u nich oveľa ťažšie dokazujú škodlivé vplyvy, ako je napr. rušenie a ohrozenie zo strany človeka. Fotografovanie chránených druhov vtákov Asi najviac obľúbenou činnosťou v rámci fotografie je fotografia vtákov, preto aj u nás je táto skupina medzi fotografmi prírody najviac rozšírenou. Každý, kto má rád vtáky a ornitológiu, musí vždy rešpektovať živočíchy, ich životné prostredie, a práva ostatných. Keď sa vyskytne hocijaký konflikt záujmov medzi vtákmi a ornitológmi, blahobyt vtákov a ich životného prostredia má prednosť. Podporujte ochranu dôležitých vtáčích území. Obmedzujte používanie nahrávok a ostatných metód na upútanie vtákov, a nikdy nepoužívajte takéto metódy vo vtákmi silne osídlených oblastiach, alebo na upútanie hocijakých druhov, ktoré sú ohrozené, alebo sú zriedkavé vo vašom okolí. Držte sa ďalej od hniezdísk, alebo hniezdnych kolónií, bydiel, exponovaných miest a dôležitých kŕmnych miest. Na takýchto citlivých miestach, kde je potreba dlhšieho pozorovania, fotografovania, filmovania, alebo nahrávania zvukov, skúste používať kryt a zvýhodňujte prirodzený kryt. Používanie hlasových nahrávok si žiada pozornosť v počas rozmnožovania, a nemalo by sa používať blízko hniezda. Používanie návnady alebo hlasových záznamov na upútanie pozornosti vtákov smerom ku kamere, aj keď ďalej od hniezda, by sa nemalo používať v obsadených rozmnožovacích teritóriách výnimkou vedeckého výskumu s potrebnými povoleniami. Keď sú používané správne, napájadlá a kŕmidlá môžu byť dobrým prostriedkom na upútanie živočíchov. Napriek tomu vo väčšine prípadov umelé prikrmovanie spôsobuje viac škody než dobra, kvôli tomu by sa malo používať s mierou. Keď sa rozhodneme používať túto metódu, mali by sme sa naučiť a rešpektovať všetky pravidlá prikrmovania v záujme ochrany zvierat. Treba vylúčiť rušenie zvierat nesúcich potravu na hniezdisko. To platí predovšetkým na druhy, ktoré sa živia ťažko dosiahnuteľnou potravou a pre zvieratá kŕmiace mladé alebo svojich druhov. Je obzvlášť dôležité, aby fotografie vtákov pri hniezde, obzvlášť druhov náchylných na ľudskú prítomnosť, boli robené iba osobami s dobrými vedomosťami vtáčieho správania a s vhodným povolením. Skúsenosti a fotografické schopnosti sami osebe nestačia na zhotovenie takýchto fotografií, obzvlášť v prípade chránených druhov. Kryt by sa mal používať vždy, keď máme odôvodnenú pochybnosť o tom, že inak by vtáky boli rušené. Kryt by sa nemal stavať pri takom hniezdisku, kde ľahko upúta pozornosť verejnosti alebo predátorov. Cestičky vyšliapané v okolí hniezda musia byť nenápadné. Len čo je to možné, miesto musí byť upravené do prirodzenej podoby. Je viac druhov, ktoré potrebujú najmenej týždennú prípravu na navyknutie nových elementov v prostredí. Každý krok prípravy by mal byť najprv v plnej miere akceptovaný vtákmi, než sa začína s prípravou druhého. Ak činnosť nie je akceptovaná, malo by sa upustiť od pokusu fotografovania. Tieto isté pravidlá platia na fotografovanie vtákov na hniezdiskách. Každé nezodpovedné správanie neskúseného alebo hlučného fotografa môže mať za následok opustenie hniezda vtákom alebo môže spôsobiť útok predátorov. Za žiadnych okolností sa hniezdo nesmie zobrať z hniezdiska kvôli nastavenej fotke. Čo sa týka spôsobu, miesta a času fotografovania vtákov sú metódy, zoradené podľa nebezpečnosti pre objekt, nasledovné: 1.na hniezde, v hniezdnej kolónii 2.na tokanisku, počas párenia 3.na mieste oddychu, nocovania 4.počas prijímania potravy, pri napájadlách 5.počas ťahov vtáctva V minulosti boli využívané za takýmto cieľom hniezdne obdobia a obdobia výchovy mláďat. Sčasti preto, lebo pud výchovy mláďat u väčšiny druhov je silnejší než strach z človeka, sčasti aj preto, lebo hniezdo znamená taký „úzky“ priestor, ktorý je ľahko pozorovateľný z jedného miesta. V posledných desaťročiach 20. storočia – aj vplyvom rozšírenia ochranárskych princípov – fotografia vtákov na hniezdach celosvetovo stratila zo svojho významu, pretože je zrejmé, že fotografovanie na hniezde je najrizikovejším druhom fotografie prírody. Navyše do nebezpečia sa nedostane iba jeden exemplár, ale celé hniezdo. Odkrytie, zviditeľnenie hniezda, ľudská prítomnosť upúta pozornosť predátorov, ktoré potom môžu zlikvidovať nielen hniezdo a mladé vtáky ale aj na hniezde sediacich rodičov. Samozrejme je dokázané, že s potrebnou odbornou prípravou, za dodržania princípu postupnosti, vhodne maskovaným krytom, možno každý druh bez rizika snímať. Musíme mať jasno v tom , že – aj keď sa odchýlky nájdu aj v rámci druhu – pri niektorých, ľudskú prítomnosť ťažko znášajúcich druhov, má fotografovanie pri hniezde veľké riziko. Z tohto pohľadu najcitlivejšie sú dravce, obzvlášť druhy patriace do čeľade jastrabovitých (Accipitridae), ďalej druhy vtáctva patriace do čeľade kačicovitých (Anatidae) a holubotvarých (Columbiformes), respektíve veľmi plaché a na rušenie citlivé sú bocian čierny, drop a žeriav. Tu platí, že čím vzácnejší a zriedkavejší druh je, tým opatrnejší musíme byť pri jeho snímaní. Rušenie priemerne znášajúce sú potápky a sokolovité dravce (Falconidae), druhy z rodov Accipiter a Buteo, ďalej bahniaky (Charadriiformes) a sovy (Strigiformes). Rušeniu sa viac-menej dobre vie prispôsobiť lelek, ďalej krakľovité, ďatle (Piciformes) a vrabcotvaré, spevavce (Passeriformes). Samozrejme musíme vyzdvihnúť, že systematické zaradenie ešte samo osebe neurčuje citlivosť jedinca voči rušeniu zo strany človeka. V praxi nájdeme ľudskú prítomnosť tolerujúce jedince aj z citlivejšej kategórie. A naopak nájdeme aj z tolerantnejších druhov jedince, ktoré na rušenie reagujú citlivo, opúšťaním hniezda. Zhrnúc celú problematiku, možno povedať, že fotenie a filmovanie pri hniezde a v hniezdnom revíri všeobecne radíme k nežiadúcim činnostiam, ktorú v prípade niektorých druhov treba vyslovene zakazovať, alebo limitovať, ale toto limitovanie nemožno zovšeobecňovať na celú triedu vtákov, veď sú druhy, ktoré postupným privykaním možno z dobre krytého miesta bez rizika zvečniť. Zvlášť musíme spomenúť fotografovanie a filmovanie druhov hniezdiacich v kolóniách – kormorán malý, ibis hnedý, lyžičiar, volavkovité (Ardeidae), rybáre, čajky, druhy brehárov, brehuľa, včelárik, škorec a k nim sa hniezdom pridružujúce vtáčie druhy. Tento druh snímania je asi najnebezpečnejším, pretože súčasne ohrozuje viac hniezd. Vzhľadom na to, že každý takto hniezdiaci druh sa dá úspešne fotografovať počas kŕmenia sa alebo pri napájadlách, preto iba z verejného alebo ochranárskeho záujmu možno povoľovať tento druh snímania. Tiež veľké nebezpečie spôsobuje rušenie na tradičných tokaniskách vtákov. Keď rušenie presiahne istý stupeň, vtáci tokanisko opúšťajú, tak sa v príslušnom roku neuskutoční tok a párenie – dokonca tokanisko môže nadobro zaniknúť. Z tohto pohľadu musíme vyzdvihnúť dropa. Z hľadiska ochrany sťahovavého vtáctva znamená veľkú zodpovednosť zabezpečenie pokoja nocovacích a oddychových miest. Toto má obzvlášť veľký význam preto, lebo na eurázijských migračných trasách je čoraz menej, ľudskou činnosťou nepoznačených oddychových miest, v ktorých okolí sú zabezpečené aj dobré podmienky na prijímanie potravy. Na takýchto miestach možno fotiť iba po dôkladných prípravách. V dostatočnej vzdialenosti, dostatočne dlho pred príchodom vtákov, v dopredu pripravenom, stabilnom, dobre maskovanom, nepozorovateľne priblížitelnom kryte, a celý priebeh tejto činnosti dôkladne a bezpečne naplánovať. Z ochranárskeho hľadiska sa na fotografovanie a filmovanie najviac odporúčajú kŕmidlá a napájadlá. Prírodné, aj „ľudské“ prostredie sezónne ponúka také ľahké stravovacie možnosti, ktoré naše vtáky využívajú – pokiaľ je dostatok potravy. Dostatočne cieľavedomý, skúsený a prichystaný fotograf však nepočká, kým príroda sama poskytne dobré podmienky, ale zriaďovaním umelých kŕmidiel a napájadiel, náletových miest si sám vytvorí podmienky na fotografovanie a filmovanie. Týmto napomáha nie iba uskutočneniu vlastných cieľov, ale vytvára výhodné podmienky pre vtáctvo, ktoré vplyvom ľahko získateľnej potravy, pitnej vody alebo kúpaliska z vlastnej iniciatívy prilieta pred nastavené objektívy a kamery, skrytého fotografa alebo operatéra. Fotografovanie a filmovanie chránených druhov cicavcov Nebezpečenstvá vyplývajúce z fotografovania cicavcov sú podobné už spomenutým u vtákov, ale kvôli niektorým špecifikám charakteristickým iba na cicavce, je potrebné vyššie uvedené doplniť. Fotografovanie a filmovanie malých cicavcov vo voľnej prírode je realizovateľné iba v zriedkavých prípadoch a na náhodu, nakoľko prevažná väčšina druhov žije nočným životom, alebo žije v takých skrytých podmienkach, kde je nemožné ich zvečniť tradičnými metódami (výnimku tvoria snáď veverička a syseľ). Kvôli vzdelávaniu je ale potrebné, aby aj o málo známych druhoch vznikli fotky alebo filmy, preto sa najčastejšie používajú zajaté jedince, ktoré sú zvečnené v zariadených teráriách, alebo vo väčších uzavretých priestoroch. Musíme myslieť na to, že malé cicavce šíria viac zo zvierat na človeka prenášajúcich sa chorôb, ktoré môžu ohroziť ľudí kontaktujúcich sa s nimi. Populácie chránených druhov malých cicavcov (jež, piskor, krt, plch, hraboš mokraďový) obvykle neohrozuje významne, keď sa pár jedincov načas odstráni, ale zajaté exempláre sa po skončení činnosti musia pustiť na mieste nálezu. V súvislosti vydávaní povolení na fotografovanie a filmovanie netopierov by s malo prihliadať na 2 fakty: netopiere trávia zimné mesiace jednotlivo alebo skupinovo zimným spánkom na miestach s vyrovnanou mikroklímou (v jaskyniach, pivniciach, dutinách stromov a pod.). Spánok netopierov žijúcich v kontinentálnej klíme je povrchný, preto sa aj na najmenšie rušenie môžu zobudiť, čo značne znižuje ich šance na prežitie. Aj dlhšie používanie blesku otepľuje vzduch a prebúdza netopiere. počas letných mesiacov žijú samce a samice oddelených miestach, pričom samice tu privádzajú na svet mladé Fotografovanie aj filmovanie sú takými činnosťami, ktoré – ak nie sú vykonávané s potrebnými vedomosťami – môžu prispieť k uhynutiu exemplárov chránených druhov, v krajnom prípade k likvidácii, opusteniu zimovísk alebo liahnísk. Fotografovanie a filmovanie v jaskyniach Filmovanie a fotografovanie znamenajú nebezpečenstvo pre prírodné hodnoty, ak pohyb a premiestňovanie techniky spôsobuje zošliapanie dovtedy nedotknutých chodieb, poškodenie a znečistenie jaskynných útvarov a stien, resp. používané pomôcky znečisťujú pevné, kvapalné alebo plynné zložky jaskyne. Z tohto vyplýva, že na tieto veci citlivých jaskyniach za účelom vykonávania hore uvedených činností, by sa mala podujať iba osoba znalá jaskyniarstva, alebo osoba v sprievode jaskyniara. Nakoľko je každá činnosť vykonávaná v jaskyni nebezpečná, musia byť dodržiavané bezpečnostné pravidlá a  zodpovednosť zo strany orgánov je relatívne veľká. Odpočinok alebo spánok zvierat by sa nikdy nemal rušiť. Zimná hibernácia musí byť rešpektovaná, pretože hocijaký zásah počas tohto obdobia môže ohroziť život zvieraťa. Je odporúčané konzultovať fotografovanie netopierov s vhodnou chiropterologickou organizáciou. Netopiere sú obzvlášť zraniteľné na hocijaké rušenie alebo nezodpovedné správanie fotografa, ktoré môžu viesť k ich úhynu. Fotografovanie za kontrolovaných podmienok Fotografie zvierat chovaných alebo držaných v zajatí, alebo akýmkoľvek spôsobom kontrolovaných môže mať umeleckú alebo náučnú hodnotu, napriek tomu, nikdy nesmú byť falošne označované ako fotky z divej prírody. Zvieratá v zajatí a rastliny rastúce v záhradách sa mnohokrát líšia od tých z divej prírody. Okrem toho, často sú fotené v neprirodzenom prostredí. Muzeálne objekty, ako napr. uhynuté motýle alebo vypchaniny (tzv. dermoplastické preparáty), nech sú v hocijako dobrom stave, sa nesmú prezentovať ako živé a takéto fotky sa majú príslušným spôsobom označiť. U studenokrvných živočíchoch a bezstavovcoch je dočasné premiestnenie z divočiny do štúdia alebo vivária je vo veľkej miere rozšírené a akceptované, ale keď je to možné, terénne fotky by sa mali uprednostňovať. Ak je subjekt premiestnený z divej prírody kvôli fotke, musí byť prepustený len čo to je možné do pôvodného prostredia. Zmrazovanie alebo znecitlivenie bezstavovcov ako aj chytanie vtákov pre kontrolované fotenie je neakceptovateľné. Je ilegálne brať z divej prírody druhy, ktoré sú zákonom chránené. Stavovce nesmú byť znehybnené akýmkoľvek spôsobom (napr. lepidlom alebo spútané) pre zhotovenie fotiek. Manipulácia fotografií SKFP podporuje a obhajuje kreatívnu slobodu fotografov a prijíma využitie rôznych nápadov a techník, ktoré sú mierené na získanie vytúženého snímku. Ale taktiež vníma, ako často býva digitálna technika nadnesená v publikáciách a na internete. Presvedčivosť fotografie prírody, jej náučný a dokumentárny rámec núti fotografov informovať jasne vždy, keď je fotka prezentovaná, predávaná alebo publikovaná, či bola manipulovaná hocijakým spôsobom, ktorý presahuje normálne akceptované praktiky - napríklad: zrezanie, odstránenie škvŕn a nečistôt, opravu chýb filmu, zmien v kontraste a saturácii, ktoré sa týkajú celej fotky, atď. Informácie o fotke Pri publikovaní a prezentovaní zriedkavých a ohrozených druhov, sa musí veľmi obozretne narábať s odhaľovaním presného miesta, kde bola fotka zhotovená. Keď takéto informácie môžu akýmkoľvek spôsobom ohroziť druh, odporúča sa držať to miesto v tajnosti, prípadne ho oznamovať iba príslušným orgánom. Fotografie by mali byť hodnoverne opísané, čo môže podporovať verejnú dôveru k hodnovernosti fotografií a má veľkú informačnú hodnotu. Špeciálna poznámka sa má uvádzať, ak : fotografia vznikla v neprirodzených podmienkach: situácia, kompozícia alebo správanie bolo vyprovokované alebo aranžované fotografom prezentovaný objekt je uhynutý alebo držaný v zajatí keď snímka bola seriózne zmenená tradičnou alebo digitálnou technikou (obzvlášť to platí pre pridávania alebo odstránenie elementov, duplikovanie elementov v rámci fotky sendvičovou metódou, odstránenie prekážok motívu, slobodné a selektívne zmeny farieb a tvarov) V prípadoch dokumentárnych alebo náučných exhibícií a publikácií, ako napríklad máp, slovníkov a encyklopédií, je použitie vážne zmenených fotiek obzvlášť neodporúčané. Malo by sa opatrne zaobchádzať pri použití fotiek z istého prostredia na ilustrovanie iného miesta. Takáto manipulácia bez hlbokých znalostí môže viesť k vážnej dezinformovanosti. Zodpovedné využívanie fotografií Organizátori fotosúťaží alebo exhibícií, vydavatelia by sa mali vyvarovať vystavovaniu fotografií, ktoré narúšajú hociktoré z vyššie uvedených pravidiel. Povolenie by malo byť preukázané fotografom pred prezentovaním fotografie objektu, ktoré nesmie byť legálne fotené bez takéhoto povolenia. Publikácie takýchto fotiek by mali takisto obsahovať informáciu o tom , že povolenie bolo vydané. Informácie pod fotkou musia byť tak pravdivé a korektné, ako je to len možné. Chyby môžu ovplyvňovať náučnú a informatívnu hodnotu fotky negatívne. Autor aj vydavateľ fotky sú zodpovedný za dávanie korektných informácií. Človek a jeho vplyv na prírodu Jedným z cieľov fotografovania prírody je prezentovanie širokej škály problémov týkajúcich sa vzájomného vzťahu medzi človekom a prírodou. Toto si vyslovene žiada prezentovanie nebezpečného vplyvu, devastácie alebo ciest ochrany. Akokoľvek je neakceptovateľné upraviť alebo podporiť situáciu, ktorá môže ohroziť životné prostredie, za účelom získania záberu, ktorý má ukazovať toto nebezpečie. Nakoniec a najdôležitejšie – všeobecné bytie subjektu a existencia jeho prostredia je omnoho dôležitejšie ako samotná fotografia.

Svišť vrchovský tatranský /Ing. Šimon Kertys/